Počas odbornej klinickej praxe sa žiaci III.C PS mali možnosť zúčastniť prednášky vedúcej sestry Mgr. Jany Sedliakovej z Detského kardiocentra v NÚSCH v Bratislave. Témou bola: Komunikácia zdravotníckych pracovníkov s detskými pacientami a ich rodičmi.
Komu sa dieťa zdôveruje v nemocnici? Odpoveď na túto otázku je: Ten kto sa pýta. Je to naozaj tak. Dieťa vám samé od seba nikdy nič nepovie. A preto treba udržiavať komunikáciu a získavať si jeho dôveru. Nikdy neklamte dieťaťu pri žiadnom odbornom výkone, nemôžete mu povedať, že ho bolestivý výkon nebude bolieť, pretože stratíte jeho dôveru. Dieťa bude odmietať výkony, prípadne personál, pretože sa stretol s negatívnym zážitkom.
Jednou z aktuálnych tém bol deficit informácií pre rodičov. Napríklad dieťa je hospitalizované samé bez rodičov v nemocnici, a lekár, či sestra, by mali poskytovať dostatočné množstvo informácií rodičom, aby oni vedeli, aký je jeho zdravotný stav, ako sa cíti, aké má výsledky a aké vyšetrenia ho ešte čakajú. Poskytnuté informácie ich trošku ukľudnia, keď rodičia nemôžu byť so svojím dieťaťom v nemocnici. Ďalšou súčasťou tejto prednášky bola prezentácia, zameraná na konkrétne modelové situácie, napríklad: Aký vplyv má na dieťa hospitalizácia? Aké by malo byť vhodné nemocničné prostredie pre detských pacientov? Ako minimalizujeme stres u detí? Komu sa deti zdôverujú v nemocnici? Počúvame deti? Komunikácia s detským pacientom je oveľa náročnejšia ako s dospelým pacientom. Pani Sedliaková touto prednáškou chcela dosiahnuť , aby žiaci vyjadrili svoj názor k danej problematike, a aby sa vcítili do role pacienta a zistili, aký by mal byť správny prístup zdravotníckych pracovníkov k pacientom, ale aj vedieť aký by nemal byť. Táto interaktívna prednáška nás motivovala k vyjadrovaniu našich myšlienok, názorov a aj vedomostí a vlastných skúseností z praxe v DKC v Bratislave.
Za túto prednášku sme veľmi vďační našej pani učiteľke triednej PhDr. Ivane Mrázikovej, a taktiež ďakujeme vedúcej sestre Mgr. Jane Sedliakovej, ktorá nám objasnila túto rozsiahlu problematiku. Dodalo nám to motiváciu k tomu, aby sme sa neobávali komunikovať s detskými pacientami. Správnou komunikáciou nikdy nič nepokazíte, ale naopak, zlepšite pacientov pocit pri pobyte v nemocnici.
Keď je pacient spokojný a šťastný, a vyčarí na vás úsmev vždy, keď prídete za ním na izbu, ste a vždy budete aj vy šťastní.
Lucia Masarovičová, III.C PS